Túra cez ferratu HZS na Martinské hole

🥾 Pešia  Ťažšia

Konečne nastal čas pre dlhoplánovanú túru cez ferratu Horskej záchrannej služby okolo Pivovarského potoka. Túto ferratu som absolvoval kedysi dávno, keď vznikla. Odvtedy prešla úpravami a pribudli dva vysuté mostíky. Deti sú už dostatočne pripravené aj na tento turisticky-ferratový okruh. Ferraty v talianskych Dolomitoch a iné menšie na Slovensku dali bez problémov, tak sme sa vybrali vyskúšať aj túto.
Zaparkovali sme na platenom parkovisku (4,5eur/deň) a vybrali sa po červenej TZ, najprv po asfaltke, ale po chvíli už po skalnatom chodníku popri potoku. Pozdĺž potoka sú na viacerých miestach umiestnené pozostatky z banskej činnosti – vozíky, banský mlyn, koľajnice… Dnes bolo opäť veľké teplo, tak tieň a chládok od potoka bol veľmi vítaný. Dolinou pokračujeme stále nahor, deti sa už častejšie pýtajú, kedy budeme pri ferrate. Tá začína až v trištvrte výstupu. A dnes tu bolo plno, Česi, Poliaci, sem tam Slováci. Pod ferratou dáme chladiacu pauzu, najeme sa a nakoniec nahodíme sedáky a ferratové sety. Ferrata na začiatku má hodnotenie B, neskôr sa rozdeľuje na dve, ľahšiu ľavú B a ťažšiu pravú C. Predtým ale prechádzame zaujímavé vzdušné mostíky, pre Filipa je ešte dosť vysoko istiace lano, tak mu trochu pomáham. Inak nám to pekne odsýpa. Pri križovatke automaticky volíme ťažšiu C ferratu a pokračujeme. V C úseku Filip nedočiahne kramľu, ale po troche pomoci prejde aj jemne previsnuté miesto. Odtiaľ pokračujem okolo vodopádov ľahšou ferratou až na koniec. Celkovo je ferrata výživná a spolu s teplom a už nachodnými výškovými metrami dá zabrať aj dospelému človeku. Z konca ferraty ideme kúsok lesom a napojíme sa modrú TZ, ktorou prídeme k známej chate Martisnké hole. Tu počkáme kamarátov, dáme si pivo, kofolu a menší obed. Dole zostupujeme po žltej TZ, teda skôr skratkami, lebo značka dosť zachádza a ide po nej trasa aj pre bicykle a kolobežky. Zostup je to veľmi prudký, treba dávať pozor pri každom kroku.V polovici zostupu nám spestrí schádzanie historické delo a krabička, ktorú sme našli neďaleko. Ostáva zostúpiť na asfaltku. Niekedy aj po zadkoch, ale nakoniec sa tam dostaneme a cez posledný vyhriaty asfaltový úsek prichádzame na parkovisko.