Za skamenelinami a krabičkami nad Zázrivú

🥾 Pešia  Mierna

Celkom náhodu, pri hľadaní zaujímavej túry, som našiel jedno nie veľmi známe miesto nad Zázrivou. Tak som zavolal kamarátov a po dlhšom čase škaredého počasia a stále trochu nachladnutí sme vyrazili. V Žiline bol príjemných 14 stupňov a slnečno, ale tu je to kúsok vyššie a trochu sme nepočítali s topiacim snehom – skôr množstvom vody tečúcej po lúkach. Autá sme zaparkovali tam, kde nám to ešte stále zimné pneumatiky a naše škodovky dovolili. Vyrazili sme po cestičke plnej vody, deti mali celkom zábavu. Prišli sme k malej osade s pár domčekmi a závorou. Zistili sme, že tade cesta nevedie a ľudia tam majú ploty – aj keď by to bolo kratšie. A tak sme sa od závory zobrali po lúke nadol. Sem tam potok, sem tam suchučko. Po chvíli sme odbočili do ďalšej osady, kde bolo pár malebných domčekov a pribudol sneh. Váhali sme v nie veľmi vhodných topánkach pokračovať. Deti to neodradilo, tak aj dospelí pokračovali. Po krátkom oddychu a jednej nájdenej krabičke sme už pokračovali do cieľa – kamenné pole. Po chvíli sme boli na mieste a deti sa rozpŕchli do celkom prudkého svahu a začalo hľadať a rozbíjať kamene. Strávili sme tu celkom dobrý čas, aby si každý mohol nájsť svoj kamienok s amonitom alebo jeho odtlačkom. Cestou spať sme šli rovnako, po ceste sme si urobili krátku pauzu v druhej osade a po menšom výšľape po lúke sme boli za chvíľu pri autách. Po ceste lúkou sa nedali prehliadnuť parádne výhľady na Rozsutce a okolité kopčeky.