Túra na Ostrú Malenicu

🥾 Pešia  Ťažšia

Dnešná veľkonočná nedeľa mala mať celkom pekné slnečné a teplé počasie – a predpoveď sa aj podarila. Vyrazili sme asi o deviatej spolu s Maťom a Natálkou ako posila 🙂 Za chvíľu sme boli na parkingu. Človek by nepovedal, že tu niekto aj žije – kúsok je dedina Podmalenica. Pre cyklistov je to tu raj. Aj keď už nevidno skoro žiaden obyčajný iba elektro. Vybrali sme sa po zelenej TZ. Najprv chvíľu po lúke potom po zvážnici lesom. Začiatok nebol pre deti moc záživný, cesta po zvážnici nijak zaujímavá. Po chvíli sa cesta prudko otočila doprava a začala mierne stúpať, ale stále to bola zvážnica. Za ďalší čas sme sa konečne z cesty odpojili a vydali sa podstatne prudšie smerom k hrebeňu. Aj keď to bolo ťažšie, bolo to zaujímavejšie a deti začali pekne šľapať. Keď sme sa dostali na hrebeň, spravili sme si malú pauzu a už nie veľmi prudkým chodníčkom sme pokračovali. Okolie bol miešaný, ale väčšinou borovicový les so skalkami – malými aj väčšími. Takúto prírodu môžem! Hrebeň bol zaujímavý aj pre deti, popadané stromy sem tam vytvorili preliezačky. Po chvíli sme sa dostali na predkopec – Malenicu. Výhľady moc neboli a tak sme išli ďalej. Medzi Malenicou a Ostrou Malenicou sme si obzreli zaujímavé skalné útvary, trochu si poliezli až sme sa dostali na vrchol Ostrej Malenice. Tu bola dlhšia pauza, menší obed a kochanie výhľadov. Pokračovali sme ďalej hrebeňom – aj keď to tu nie je značené je tu chodník (dole sme zistili, že je tu žltá náučná trasa). Tento zostup bol pre deti zábava – bol to uzučký a riadne prudký chodník, pomedzi skalky, kríky a borovicový les. Trpeli len naše nohy. Zostup bol celkom dlhý, ale zakončený prístreškom na oddych. Odtiaľto už to bola nudnejšia cesta po lesných cestách a bolo treba deti trocha ukecávať, aby sme to dokončili. Ale nikto až tak veľmi neprotestoval a podarilo sa nám zbehnú k autám celkom rýchlo.