Dlhotrvajúca inverzia na kopcoch sa už pomaly končí, teploty ako na jar, tak sme sa vybrali na trochu dlhšiu trasu za ešte zimných podmienok – platilo to ale len pre doliny a severné svahy. Zaparkovali sme pri cintoríne vo Veľkej Čiernej, kde sme počkali na osadenstvo druhého auta a odtiaľ sme vyrazili k prvému cieľu – krížu na skale asi v strede stúpania na Vysoký vrch. Išli sme z ľavej strany, kde asi oficiálny chodník nebude, ale netrvalo to dlho a boli sme na mieste. Výhľady boli výborné, v pozadí na nás pozeral odkrytý Kľak. Po oddychu sme pokračovali miestnou cestičkou až priamo na Vysoký vrch. Na vrchu miesta veľa nie je, ale zato je tu lavička, informačná tabuľa, veľký kríž, smerovníky a vrcholová kniha – a teda všetko čo treba. Kríže tu majú v obľube, čo sa ukázalo neskôr. Pokračovali sme hrebeňom ďalej a klesali sme až do sedla s novopostaveným voňajúcim prístreškom a, samozrejme, aj krížom. Tu sme sa na chvíľu zastavili a občerstvili. Vyrazili sme ešte pár metrov po modrej TZ, z ktorej sme odbočili a hrebeň sme obišli skratkou, následne sme sa napojili opäť na modrú TZ a pokračovali ňou až skoro k rázcestníku Čierna Hora. Tu sme vybehli na hrebeň, obišli skaly a dostali sa do sedielka pod Tisovou. Ešte pár desiatok výškových metrov po snehu a boli sme na vrchole – a opäť s veľkým krížom. Z veterného vrcholu sme sa vracali už po druhej strane kopca a po ceste sme si boli obzrieť Holotovu jaskyňu. Od nej prudkým terénom na cestu pod skalami. Odtiaľ to už bolo pohodovým tempom (ale pár kilometrov) dolinou a okolo potoku Čierňanka až späť do dediny.
Túra na Vysoký vrch a Tisovú
