Obom starším deťom sa veľmi nechelo a boli ešte trochu sopľaví, tak som ich nechal doma a vybrali sme sa dvaja. Túra bola menší test, či to Gabko zvládne bez nejakej pomoci. Zaparkovali sme na konci Radoľe vedľa cesty. Túru sme začali po zelenej TZ a pokračovali ňou pomaly smerom nahor. Na začiatku lesa sa chodník zúži a stáča cez rúbanisko. Táto časť už je zaujímavejšia a poskytuje výhľady na každej serpentíne. Pokračovali sme cik cak nahor, až sme vyšli na hrebeň, kde to už bolo jednoduchšie. Gabko zatiaľ zvádal trasu celkom dobre. Na vrchu pri kríži sme si oddýchli, najedli sa a pokračovali k samotnému vrcholu. Odtiaľ sme šli prudko nadol, našťastie nebolo blato. Po stovkách metrov klesania sme sa zastavili na výhľadovej lavičke. Odtiaľ sme pokračovali traverzovým chodníkom, prešli sme okolo studničky a ďalej traverzovali až skoro na zelenú TZ. Trochu sme si to skrátili rúbaniskom a napojili sa na zelenú až pod lesom. Posledný úsek už bol o premáhaní a povzbudzovaní, ale Gabko to zvládol hore – dole bez pomoci.
Túra na Veľký Vreteň s malým Gabkom
