Posledný hlásaný slnečný deň pred nami a tak sme ho chceli využiť na niečo zaujímavé. Rozhľadňu sme si vyhliadli z túry na Rycierovu horu a dnes nastal ten správny čas. Články o nej píšu, že je najvyššia na Kysuciach – bolo sa na čo tešiť. Zaparkovali sme pri jednote vo Vychylovke – Rycierky. Odtiaľ sme pokračovali po miestnych zvážniciach prudko nahor. Značenie je malými smerovníkmi, ale je veľmi riedke. Zablúdiť sa tu ale nedá, stačí sa stále držať hrebeňa. Trasa je prudká až kým sa nedostaneme na hrebeň. Odtiaľ je to už prechádzka až k rozhľadni. Deti si užili aj trochu snehu, ktorý tu ešte ostal. Výhľady z rozhľadne sú parádne, je naozaj vysoká – 25m, ale chýbajú mi tu lavičky, či stôl, kde by si turisti mohli po výstupe oddýchnuť. Naspať sme šli viac po hrebeni cez osadu Smrekovka a napojili sme sa na výstupovú trasu neskôr. Keď sme už vycestovali až sem, chceli sme využiť čas a preto sme sa rozhodli pozrieť aj skanzen, ktorý bol otvorený. Deti ešte vládali, najmenší Gabko už veľmi nie, ale poctivo kráčal. Popozerali sme otvorené domčeky Múzea Kysuckej dediny, deti plnili úlohy, ktoré pre nich boli pripravené pri príležitosti fašiangov. Na konci dostali sladkú odmenu a spokojní a unavení sme nasadli do auta s malou odbočkou ku Chate na konci sveta, ktorá ale bola zatvorená (podľa oznamu otvárajú až v máji).
