Posledná túra pred školským rokom a posledný deň pred zhoršením počasia – to nás dnes čakalo. Na Katovu skalu som mal v pláne ísť už dávno, ale nenašli sme čas ani chuť. A dnes nastala tá správna chvíľa. Počasie ešte držalo aj keď bolo veterno. Zaparkovali sme v Sklabinskom Podzámku uprostred dediny. Vybrali sme po červenej TZ a chvíľu kráčali dedinou, na konci ktorej sme odbočili do stúpania. Stúpanie je celkom výživné. Najprv sme šli po lúkach a zvyšok trasy bol lesom. V lese je to spočiatku obyčajná lesná cesta, neskôr keď sme vošli do prírodnej rezervácie, les bol zaujímavejší. Tesne pod skalou pri chodníku je malá jaskyňa a skalná diera. Na vrchol je to odtiaľto už len kúsok. Samotný vrchol je označený, ale na vyhliadku treba zbehnúť kúsok nižšie po exponovanej skale až k lavičkám. tu sme si oddýchli, najedli sa a pokračovali už neznačeným chodníkom k serpentínam. Chodník je to veľmi príjemný, ide mierne nadol a traverzuje prírodnú rezerváciu, neskôr kopíruje lesnú zvážnicu. Z nej sa na konci odpojíme a pokračujeme k vyhliadke s malým krížom. Tu si dáme oddych a zisťujeme, že nám nebude stačiť voda – hold, trocha sme to podcenili. Z vyhliadky sa dáme prudkým chodníkom nadol až k serpentínam. Tu sa deti pohrajú, púšťajú si listy či konáriky. Voda zo serpentín sa vlieva do malého rybníka. Tu si dáme poslednú pauzu, nakŕmime ryby a vyberieme sa na cestu spať po lesnej ceste. Deti už dosť vysmädnuté sa museli trochu premáhať, lebo k auto to bolo cez 2 km. Na ceste spať sme našli otvorenú krčmu a všetci dostali niečo na pitie, a tak po ceste domov už boli všetci spokojní.
Túra na Katovu skalu a Teplické serpentíny
