Prvý decembrový deň sme začali zhurta. Dnes išla iba Elka a zavolali sme Maťo s Natáliou. Po cca 50m sme zaparkovali na konci Zliechova. Vyrazili sme okolo desiatej, ale podklad bol ešte zamrznutý a kráčalo sa dobre. Postupovali sme po červenej TZ (časť Cesty hrdinov SNP) a v lese sme už šľapali čiastočne po listoch a blate, podklad sa menil a pribúdalo snehu. Po pár oddýchnutiach sme sa dostali do Sedla pod Strážovom. Pokračovali sme ďalej, snehu bolo opäť viac, ale kráčalo dobre. Na Lúke pod Strážovom a nad ňou už na nás svietilo slnko, bolo celkom teplo a výhľady boli vynikajúce. Po chvíli sme boli na vrchu Strážova, kde sa to hemžilo turistami. Niečo sme pojedli, trochu sa tu poobzerali a pokochali výhľadmi. Cesta z vrcholu bola zábavná pre Elku a celkom rýchla pre nás ostatných – sneh nám k tomu dobre pomáhal. V Sedle pod Strážovom sme sa na čas rozdelili a pokračovali sme už iba ja a Elka smerom k Strážovským vodopádom po žltej TZ. Zastavili sme sa Medvedej skale, obzreli vodopád a pokračovali svižne nadol až Červíkovej chate. Tá už má najlepšie za sebou a je zatvorená. Ďalej sme zvolili cestu popod skaly a lezecké sektory. Chodník je tam nevýrazný, často sa stráca, ale sme bol jasný. Ďalšie stúpanie už bolo pre Elku celkom dosť, ale nakoniec sme to zvládli a po dlhšom traverze popod skaly sme prišli do sedla, kde sme sa napojili na zelenú TZ. Tu sme si už museli poriadne oddýchnuť a pohodovou cestou sme sa pomaly vrátili unavení k autu.
Túra na Strážov – dlhší okruh
