O kopci Partizán som sa dozvedel len nedávno, a tak sme sa vybrali ho omrknúť. Na začiatok – túra to nie je jednoduchá – aj prevýšením, aj polozimnými podmienkami, aj zarasteným hrebeňovým chodníkom.
Zaparkovali sme v dedinke Vrícko, na poslednom parkovisku v doline. Odtiaľ sme šli po zelenej TZ až k rozcestníku, kde sa odpája žltá TZ. Odtiaľ to už ide iba do kopca. Po ceste nahor sme sa zastavili pri parádnom Kľačskom vodopáde – v tejto dobe plnom vody a bolo na čo pozerať. Odtiaľ ide trasa stále smerom nahor až k útulni Javorina, ktorá je kúsok mimo značeného chodníka. Na chvíľu sme sa tu zastavili, boli sme prekvapení, že nás privítala vyhriata útulňa s dvoma chlapmi pri rúbaní dreva a jeden hravý pes. Deti si posušili spotené tričká, najedli sa a pokračovali sme hrebeňom – asi najťažšia časť trasy. Terén na začiatku výborný, krásne lúky, snehu málo. Ale ďalej už bolo snehu viac a hrebeň bol zarastený malými stromčekmi, cez ktoré sme sa horko ťažko predierali. Pomaličky sme sa dostali na Partizána odkiaľ sú krásne výhľady do doliny ale aj na Kľak a okolie. Cestou dole to už bolo o hľadaní čo najlepšej (najmenej prudkej) trasy cez les až na parkovisko.
Túra na Partizána popod vrchol Kľaku
