Keď nie je kde, Súľov nikdy nesklame. Na Kečke som bol kedysi dávno, tak prečo si trochu pamäť neosviežiť? Dnes počasie nebolo veľmi dobré, ale to nás neodradilo. Neodradil nás aj neskorší nástup na túru. Na plánovaný parking sme sa nedostali – nepočítal som so zákazom vjazdu, tak som vybral alternatívu k poslednému domu, kde zákaz nebol. Odtiaľ sme sa vybrali po lúkach až sme sa napojili na modrú TZ. Po nej pomaly až do Roháčskeho sedla. Tesne pred sedlom je parádna vyhliadka, ktorú netreba obísť! Zo sedla sme začali šľapať po zelenej hrebeňovej TZ na Kečku. Hrebeňom je to stále hore dole a dá to trochu zabrať, hlavne keď už je sneh a primrznuté. Na Kečku sme sa dostali vo veľmi dobrom čase. Výhľady nám zastierala hmla, ale boli sme spokojní, že sa nám to podarilo. Z Kečky som mal vyhliadnutú lesnú skratku smerom na lúku pod lesom, ale nebol som si istý, či tam vôbec je. Nakoniec tam bola a milo prekvapila – bola značená zelenými štvorčekmi a šípkami a dole nám to odsýpalo veľmi rýchlo. Zvyšok už bola prechádzka po lúkach až k autu.
Túra na Kečku v Súľove s Filipom
