Dnes už nepršalo, ani nepadal mokrý sneh – po snehu už nebolo stopy, iba blato ostalo. Aj tak sme sa rozhodli ísť niekde vyvetrať. Každý rok chodíme na Hlbocký vodopád po snehu, túto zimu uvidíme, či sa snehu dočkáme. Dnes sme sa vybrali všetci (deti) a podľa situácie, pôjdeme aj ponad vodopád kúsok ďalej. Trasa je klasická, na konci Hlbokého zaparkujeme na kraji cesty a pomaly kráčame po cestičke. Prídeme k prístrešku a krížu a odtiaľ už lesom až k vodopádu – teraz to bol len malý pramienok. Rozhodli sme sa pokračovať po bývalej značke ponad vodopád. Neodporúčam všetkým, nie sú tu až ani reťaze, čo pár metrov lezenia uľahčovali. Ani mokrá skala nie je na lezenie ideálne. My už pár skúseností máme, aj keď s troma deťmi to bola fuška. Pokračujeme kaňonom, sem tam preskakujeme potok. Obídeme mŕtvu líšku (asi spadla zhora) a na konci kaňonu sa napojíme na zelenú TZ a vraciame sa druhou stranou spať. Na značke ešte odbočíme na označenú vyhliadku, aj keď chodník k nej nie je jednoduchý, zato zaujímavý.
Na vyhliadke sa občerstvíme a pomaly zbehneme až na parkovisko.
