Štedrovečerné čakanie sme si boli skrátiť na blízky Goleštan (Valentov diel). Ale aby to nebolo také jednoduché, išli sme hore popod skaly. Zaparkovali sme kúsok pred závorou a po pár metroch odbočili z cesty smerom k lezeckým cestám. Terén je to prudký, sypký, ale zaujímavý. Obchádzame veľkú jaskyňu, kde sa dá liezť aj v zime a pokračujeme prudko nahor tesne popri skalách. Na skalách sú už ľahšie lezecké cesty až nakoniec zmiznú úplne. Pokračujem popri skalách až pod výraznejšie diery v skale, kde sa, samozrejme, musíme vyštverať. Nájdeme krabičku, zaspomínam si, keď nájdem zápis spred 14 rokov. Pokračujeme popod skalu, zliezame, vyliezame a nájdeme opäť pár dier v skale, kde sa musíme pozrieť. Odtiaľ už len kúsok na vyhliadku až pomerne poctivým lezeckým terénom. Na vyhliadke celkom pekne fúka, tak zbehneme kúsok nižšie. Poodychujeme a pokračujeme lesom a kopou lístia nadol k poslednému cieľu – jaskyni. Po chvíli sa mi ju podarí nájsť. K jaskyni ide chabý rebrík, ktorý niekto trochu spevnil, alebo sa k nej zlaňuje. Rebrík som otestoval, drží ešte dobre. Tak sme sa nakukli do jaskyne, popozerali si ju trochu a prudkým lesným terénom sme sa vrátili spať.
Túra na Goleštan popod skaly a cez jaskyne
