Na Domašínsky meander sa chystám už dávnejšie. Aj keď dnes nebolo ideálne počasie (prehánky), vybrali sme sa aj s kamošmi na Domašínske výhľady a na pláne boli aj štôlne, ktorú som našiel na mapách. Vybavili sme sa pre istotu čelovkami a pršiplášťami a od parkoviska sme začali kráčať po ceste do chatkovej oblasti. Cesta je to celkom pohodová, až na jeden kratší prudší úsek, na konci ktorého je vysielač s výhľadom na obávanú cestu popod Strečno do Martina. Odtiaľ sme sa vybrali po hrebeni k štôlňam. Našli sme ich celkom ľahko, ale vchod bol zafúkaný lístím. Po prvotnom prieskume rozmerov, sme sa rozhodli, že môžu dnu aj deti. Stálo to zato, priestory veľké, netopiere na strope, ktoré sme sa snažili nezobudiť – deťom sa to páčilo. Druhá štôlňa je malá, tam sme len nakukli a potom sa vracali spať. Šli sme trochu krkolomne priamo dole za jednou krabičkou, ale kopy lístia nám ti uľahčili. Odtiaľ už len po starej ceste k autu.
Túra na Domašín a preskúmanie štôlňe na meď
