Túra nie je pre každého – hlavne v zime. Dnes sme šli aj s obvyklými kamarátmi. Zaparkovali sme na parkovisku pri ihrisku a vydali sa pomaly hore po ako tak vyšľapanom chodníku. Po pár 10 metroch snehu pribudlo, tak sme to traverzli na cestu ku kaplnke. Tam už sa šlo dobre. Kým sme vyšli ku kaplnke, slnko začalo celkom hriať. Pohľadali sme kešku a začali sme stúpať na Malý Vreteň. Snehu po kolená, Filipko na krku a išlo sa. Svah bol prudký, ale šlo to. Nevydýchli sme si ani na hrebeni, pred nami tu nikto nebol, tak sme šli po panenskom snehu až na vrchol. Vyhrabali sme kešku, dali malý oddych a po svojich stopách spať. Po ceste dole sme šli rovnakou cestou a hľadali sme stratenú rukavicu – a našli sme. Deťom sa páčil hlavne zostup po hlbokom snehu – to si doslova užívali.
Pozn: trasa je orientačná
