Táto túra je pre deti náročná a ešte sme sa vybrali v zime. Zavolali sme aj svokra, aby sme neboli dvaja. Elka nemohla ísť. Išli sme netradične po zelenej turistickej trase od smerovníka Pod Jedľovinou.
Spočiatku to šlo, Filipko šľapal sám, ale neskôr snehu pribudlo, chodník nebol veľmi prešľapaný a keď aj bol, boli to len hlboké stopy, ktoré pre Filipka robili problém. Držal sa chlapsky dlhý čas, ale nakoniec sme ho niesli na koni obaja na striedačku. Ale v takomto teréne to bolo extrémne nepohodlné a Filipkovi sa to prestalo páčiť, až som nakoniec vytiahol nosič a v ňom už bolo dobre. Prestala mu byť zima, dokonca na polhodinu aj zaspal. Na chatu som prišiel dosť unavený s týmto malým „nákladom“, tak sme sa poriadne posilnili. Cestu späť sme zvolili jednoduchšiu, po lesníckej ceste. Je síce menej atraktívna, ale aj s menším množstvom snehu. Po ceste sme sa dostali až späť k autu.
Túra s Filipkom na Chatu pod Suchým v zime
