Prvá túra na tohtoročnej dovolenke mala byť dlhšia prechádzka. Ale všetko bolo inak. Na mape je vyznačená cesta, niečo ako u nás zvážnica alebo poľná cesta, ale už po pár metroch od parkingu sme zistili, že netreba všetkému veriť. 100m bola cesta v pohode, potom už len veľmi nevýrazný chodník až nakoniec úplne zmizol. Iba cieľ sme videli pred nami. Možno by niekto povedal, však žiaden problém, prejdeme ďalej ako sa dá, ale ten ešte nezažil Pag a jeho terén. Pre predstavu: všade rastú nízky kríky, čo by nebol problém, ale sú pichľavé ako ihly a ak sa vám podarí na nejaký stúpiť, určite sa zapichne pod kožu. Na to treba vysokú pevnú obuv! (mal som Keen sandále :D). Druhá vlastnosť miestneho terénu sú ostré kamene, nie sem tam, ale na každom kroku – jeden zlý krok a malý pád znamená určite dorezaná noha, ruka a podobne. Ale neboli by sme to my, keby sme nepokračovali. Po dlhšom čase opatrnej chôdze sme sa dostali až do cieľa. Pekné miesto s kamennými vežami, stálo to zato. Na cestu spať sa nikto netešil a už sa pomaly stmievalo. Filipka som musel niesť pol cesty späť, nebolo to pre neho to pravé. Mali sme aj menšie zranenia, videli sme plazy, ale zvládli sme to už po tme k autu.
pozn: profil trasy pod galériou bol plán, skutočnosť bola iná (trasa bola dlhšia a kľukatejšia), keďže chodník neexistoval a nemal som zapnuté trackovanie
