Aj keď sa chalanom nechcelo, tak som ich zobral von. Do večera by to bolo s nimi vnútri ťažko vydržať. Tak len niečo jednoduchšie a náhodou vznikla nová krabička na Súľovkách, tak cieľ bol určený. Zavolali sme ešte Maťa, nech sa nám lepšie kráča a vyrazili sme. Zaparkovali sme v Lietavskej Závadke a vybrali sa najprv po žltej TZ a neskôr po modrej TZ. Prešli sme okolo krížovej cesty až do Roháčskeho sedla, kde na nás čakalo aj slnko a teplo. Po chvíli oddychu sme pokračovali hrebeňom a toto sa už chalanom páčilo – skaly, výhľady, súľovské vežičky. Pozreli sme každý výhľad až na ten najvyšší, najkrajší. Odtiaľ sme vybehli na Roháč nájsť krabičku. Vrátili sme sa kúsok naspäť a vybrali sa cestičkou k Bielej skale. Toto miestečko mám rád a deťom sa tu tiež páčilo. Čosi sme pojedli a pokračovali sme po vrchu skaly až do doliny. Chalani sa vyblbli v lístí a neskôr sme sa napojili na trasu, ktorou sme šli nahor. Už len prehováranie najmenšieho, aby vydržal až k autu (piškóty treba mať vždy poruke) a dnešná prechádzka bola za nami.
| 📍 Lokalita | Súľovské skaly |
|---|---|
| 🥾 Typ túry | pešia |
| 📏 Dĺžka | 6.06 km |
| ⬆️ Prevýšenie | ▲332 m ▼316 m |
| ⛰️ Max výška | 798 m |
| ⏱️ Čas | 2 h 0 min |
| 🥾️ Náročnosť | 🔵 Mierna |

