Vápeč bol už dlho v pláne a aj keď počasie veľmi neprialo, nastal správny čas. Vybrali sme sa aj po predošlom upršanom dni. Od parkingu na konečnej sme sa vybrali po náučnom chodníku paralelne s červenou TZ. V mieste križovania sme už náučným chodníkom nepokračovali a vydali sa po červenej hore.
Prišli sme do hmly a stúpanie bolo výživné. Trochu po blate sme sa štverali pomaly nahor. Oddýchli sme si pri studničke už na červenej s modrou TZ. Studnička je v dobrom stave, vynovená aj keď vody v nej veľa nebolo. Po namáhavom stúpaní sme sa konečne dostali aj na výhľad, kde sme vystúpili z hmly. Túra ale pokračovala ďalej popod skaly až na rázcestie, odkiaľ to bolo na vrch len kúsok. A tak sme dorazili do hmly, výhľad neboli, ale aj tak nám to na nálade neubralo. Zišli sme od kríža nižšie k vrcholovej knihe, Elka spravila zápis a pokračovali vychodenou cestičkou dole k studničke. Odtiaľ sme už išli po žltej TZ k umelému fotogenickému jazierku, kde sme sa na dlhšie zastavili. Po ceste k autu po lúkach sa nám Vápeč ukázal z hmly a mohli sme vidieť, kde sme sa to boli. Ešte jedna keška pri parkovisku a spokojní sme mohli vyraziť domov.
Túra na Vápeč
