Dnes sme len dvaja – ja a Filipko. Elka po poslednom výlete začala kašľať, tak sme ju radšej nechali doma. Vybrali sme sa na Belské skaly, ktoré dobre poznám, pretože sú tu lezecké sektory a krásne vyhliadkové skaly. Cesta nahor je strmá, ale zaujímavá pre deti – môžu si poliezť na malých skalkách, popozerať mini jaskynky v skalách, užiť si výhľadov z každej časti skál… Slnko nám svietilo a výhľady sme mali široko ďaleko. Na najvrchnejších skalách sme si oddýchli a plán bol pokračovať na Kykulu, kde ale nevedie cesta. Po chvíli sme to ale vzdali – všade popadané stromy a chodník len ad zvierat. A tak sme sa vrátili ku skalám a pomaly zostúpili autu.
Túra na Belské skaly a kúsok nad
